Osteoartróza - najčastejšia choroba kĺbov

Osteoartróza (Osteoarthrosis) je degeneratívne ochorenie kĺbov, ktoré je vôbec najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením kĺbov – presnejšie ich hyalínových chrupaviek, priľahlej subchondrálnej časti kosti a okolitých štruktúr tvoriacich kĺb. Choroba začína už v mladom veku, spravidla okolo 30-tky. Hoci spočiatku nespôsobuje žiadne ťažkosti, neskôr s postupujúcim vekom sa prihlásia najmä bolesti a stuhnutosť kĺbov. Vo veku okolo 70 rokov postihuje prakticky každého a bývajú prítomné výrazné klinické ťažkosti, predovšetkým bolesti, zhrubnutie a stuhnutosť kĺbov s obmedzeným rozsahom pohybu...

Osteoartrózu si netreba zamieňať s Osteoporózou (rednutím kostí) o ktorej sme už na stránkach VITAE v minulosti písali a taktiež si ju netreba mýliť s ochorením kĺbov nazývaným Dna (Arthritis urica), ktoré je vyvolané zase ukladaním solí kyseliny močovej do kĺbov a následným zápalom.

Osteoartróza je teda samostatná chorobná jednotka a je vôbec najrozšírenejším ochorením kĺbov, ktoré postihuje vo vyššom veku prakticky každého. Často je prítomné v skrytej, čiže bezpríznakovej forme už vo veku 20 – 30 rokov a rovnako často postihuje mužov i ženy. U mužov však obvykle začína o niečo skôr. Takmer všetci štyridsiatnici už majú určité chorobné zmeny predovšetkým na váhonosných kĺboch – ako sú kolená, koxy (bedrové kĺby) a kĺbové spojenia chrbticových stavcov. Hoci ich väčšinou ešte nijako nevnímajú, keďže spravidla ešte nespôsobujú výraznejšie ťažkosti ani bolesti, ale patologické zmeny sú už prítomné a dokázateľné napríklad rentgenovým vyšetrením.

Osteoartrózu radíme medzi reumatické ochorenia degeneratívne, kde na rozdiel od reumatických chorôb zápalových, nie je v popredí zápalový proces kĺbu ale jeho degenerácia, teda opotrebovanie až postupné znefunkčnenie. Dochádza k tzv. degradačným procesom na hyalínovej chrupavke, ktorá za normálnych okolností je dokonale hladká, pružná a pokrýva styčné plochy kĺbu na konci spájaných kostí. Následkom procesu je narušenie hladkého povrchu a tým aj pohybu styčných plôch, dochádza ďalej k dráždeniu kostných buniek – osteoblastov uložených pod kĺbovou chrupavkou, ktoré potom nadmerne produkujú kostnú hmotu. Vytvára sa kostný kalus, vznikajú drobné mikrofraktúry a tzv. osteochondrofyty (akési výrastky alebo ostrohy), ktoré neskôr obmedzujú a narúšajú hladkosť, priebeh a rozsah pohybu v postihnutom kĺbe a dráždením okolitých štruktúr spôsobujú bolesť. Celý patologicko-anatomický proces je samozrejme oveľa zložitejší ako je tu stručne uvedené.

S pribúdajúcim vekom, ale aj rôznymi mechanickými faktormi – napríklad jednostranným preťažovaním kĺbov, nesprávnym nosením a dvíhaním ťažkých bremien, menšími či väčšími úrazmi ale rovnako aj nedostatkom pohybu a nedostatočným využívaním funkcie kĺbov na ich primeraný pohyb – dochádza k strate pružnosti chrupavky a môžu sa v nej objaviť trhlinky.

Kĺbová tekutina nestačí plniť vyživujúcu funkciu chrupaviek a tlmiť ich trenie. Vznikajú väzivové jazvy na porušených chrupavkách, pri záťaži kĺbu sa okraje chrupaviek vytláčajú na vonkajšie obvody kĺbu a tvoria sa už spomínané chrupkovité a kostné výrastky. Každú zmenu na kĺbe sprevádza aj zmena svalov a šľachových úponov tvoriacich s kĺbom funkčnú jednotku. Vznikajú bolestivé kŕčovité svalové stiahnutia, kontraktúry, na iných miestach zase ochabnutia až atrofie svalov s následným znížením svalovej sily a poruchou funkcie. Všetky tieto príznaky osteoartrózy prebiehajú spočiatku nenápadne a pomaly, vyvíja sa slabosť a stuhnutosť postihnutého kĺbu, spočiatku pociťovaná na začiatku pohybu. Napríklad ráno po prebudení má postihnutý problém rozhýbať sa, teda urobiť prvé kroky – preto sa týmto ťažkostiam hovorí štartovacia bolesť. Bolesť v kĺbe sa môže dostaviť aj po väčšej fyzickej záťaži počas dňa. Neskôr, s progresiou ochorenia sa objavuje aj po menšej záťaži, pri bežných pohyboch, napr. pri chôdzi po schodoch a podobne. Taktiež býva zvýšená citlivosť postihnutých kĺbov na chlad a zmeny počasia, chorý sa tak stáva „barometrom počasia“. Bolesť spravidla ustúpi v pokoji a v teple.

Osteoartróza ako degeneratívne ochorenie najčastejšie postihuje kolenné kĺby – vtedy hovoríme o gonartróze. Je to hlavne pre veľké statické zaťaženie kolenných kĺbov (dlhé státie na jednom mieste, chôdza s nesením ťažkého bremena) a samozrejme nepriaznivo na záťaž kolien vplýva obezita. Kolenný kĺb spočiatku bolí len po väčšej záťaži, môže byť prítomné vŕzganie pri pohybe, koleno postupne zhrubne a deformuje sa, neskôr sa zhorší aj jeho pohyblivosť a oslabne štvorhlavý stehnový sval. Gonartróza s rozvojom klinických ťažkostí sa objaví najčastejšie okolo päťdesiateho roku života.

Pri degeneratívnom postihnutí bedrových kĺbov hovoríme o koxartróze. Tu je hlavným príznakom bolesť bedrového kĺbu, najmä ráno po prvom zaťažení. Po rozchodení ustúpi, avšak v pokročilejších štádiách bolesť pretrváva a býva spojená s obmedzením hybnosti v bedrovom kĺbe až s výraznou poruchou chôdze. Bolesť môže vyžarovať aj do slabiny, sedacej časti i do kolena.  

Chrbtica býva vo vyššom veku veľmi často postihnutá degeneratívnymi zmenami a to predovšetkým medzistavcové platničky, ktoré tvoria s jednotlivými stavcami kĺbové spojenia. Chorobnému procesu v tomto prípade hovoríme spondylóza, resp. spondylartróza. Najviac býva postihnutá krčná a bedrová (lumbálna) časť chrbtice. Bolesti sa dostavia obyčajne v stoji, alebo pri predklone, dvíhaní bremena, či prudšom pohybe v nevhodnej polohe (akútne lumbago – úsad), vyvolať ich môže tiež chlad a vlhké studené prostredie. Bolesť spravidla ustúpi v ľahu, v tzv. úľavovej polohe.

Zriedkavejšie bývajú osteoartrózou postihnuté členkové kĺby, bolesti sa objavia najmä ráno a tiež po väčšej námahe. Degeneratívne zmeny môžu postihovať aj drobné kĺby prstov rúk, kedy sa objavia na medzičlánkových kĺboch prstov voľným okom viditeľné tzv. Heberdenove uzlíky. Bývajú veľmi bolestivé a spôsobujú obmedzenú hybnosť až stuhnutosť prstov rúk.

Prevencia a liečba osteoartrózy.

Nakoľko vzniknuté, najmä pokročilé chorobné zmeny kĺbov spôsobené artrózou, už nie je možné odstrániť, dôležité je včas proces ochorenia spomaliť alebo zastaviť. Liečbou však možno priaznivo ovplyvniť sprievodné príznaky osteoartrózy – znížiť bolestivosť, zlepšiť pohyblivosť postihnutých kĺbov či chrbtice. Z chemických liekov sa na prechodnú dobu, teda dočasne ordinujú analgetiká, prípadne antireumatiká, antiflogistiká a v niektorých prípadoch aj myorelaxanciá (t.j. lieky proti bolesti, reume, zápalu a na uvoľnenie svalových spazmov). Súčasťou tak prevencie ako aj liečby, je zamedziť preťažovaniu pohybového ústrojenstva najmä dolných končatín a chrbtice, znížiť nadváhu alebo obezitu ak sú prítomné. Ale hlavne s opatreniami treba začať včas, keď je ochorenie na samom začiatku. K preventívnym opatreniam patrí dostatočný primeraný pohyb, pravidelný aktívny odpočinok, t.j. hlavne rozcvičovanie tých kĺbov, ktoré sú pri práci a v bežnom dennom živote nedostatočne zaťažované a využívané – podľa zásady „funkcia vytvára orgán“. Naopak, pri už rozvinutej osteoartróze, kladieme do popredia viac pokoj a vylučujeme akékoľvek preťažovanie postihnutých kĺbov. To však neznamená, že kĺby postihnuté artrózou treba trvale nechať v absolútnom pokoji, pretože rovnako platí pravidlo: Orgán, ktorý sa vyradí z funkcie zakrnie, atrofuje a podľahne chorobnej zmene. Preto správna liečba pohybom, tzv. liečebná telesná výchova usmerňovaná fyzioterapeutom, má svoj nezanedbateľný význam. Pomáha nielen v prevencii ale aj pri liečbe porušenej pohyblivosti. Dôležité je pritom robiť také cviky, ktoré posilňujú svaly ale nezaťažujú kĺby. Vhodné je nenáročné bicyklovanie po rovine, cvičenia s odľahčením kĺbov – napríklad na lôžku sa vykonávajú pohyby končatín po podložke (bez ich zdvíhania) alebo úplne ideálne sú cvičenia vo vode, kde je celkovo pohyb facilitovaný, čiže uľahčený platnosťou Archimedovho zákona. Vhodné sú aj napínacie cviky – tzv. strečing, kde dochádza k napínaniu svalov bez toho aby došlo k pohybom postihnutého kĺbu. Význam má aj fyzikálna liečba, najmä aplikácia tepelných procedúr a tiež komplexná kúpeľná liečba – balneoterapia. V najťažších štádiách pohybového postihnutia artrózou (alebo pri niektorých jej vrodených príčinách) je krajným riešením operačná liečba. Táto spravidla

spočíva vo výmene celého kĺbu (tzv. totálna endoprotéza), dnes sa už bežne robí  náhrada bedrových kĺbov, menej často kĺbov kolenných.

Prírodné produkty Energy pomôžu ako prevencia i ako doplnok liečby.

Bylinný koncentrát RENOL v obvyklom dávkovaní 3 krát denne 7 kvapiek dlhodobejšie (len na začiatku počas prvých 7-10 dní je dávka nižšia). Vždy po 3 týždňoch nasleduje jeden týždeň prestávka.

Súčasne je veľmi prospešné dlhodobé (aspoň 3-mesačné) užívanie prípravku SKELETIN, ktorý napomáha regenerácii kĺbových chrupaviek . Berie sa 3 krát denne 2 kapsuly. Rovnako aj u tohto prípravku sa vždy po 3 týždňoch užívanie na 1 týždeň preruší.

Prírodný antioxidant, ktorý okrem iného pomáha pri regenerácii kostných buniek, je prípravok FLAVOCEL. Užíva sa 2 až 3 krát denne 1 tableta po jedle.

Veľmi účinným pomocníkom, najmä pri bolestiach kĺbov, svalov a šľachových úponov je bylinný krém ARTRIN. Jeho aplikácia 2 až 3 krát denne vtieraním do pokožky, (prípadne ho možno aplikovať aj do kúpeľa), je v praxi veľmi osvedčená. Pomáha tiež pravidelné používanie rovnomenného bylinného mydla ARTRIN.

Regeneračné a podporné účinky má BIOTERMAL – bioinformačná kúpeľová soľ z Podhájskej a tiež  BALNEOL – humátový kúpeľ, ktorý pôsobí regeneračne i relaxačne na pohybový aparát a pokožku. Dávkovanie podľa priložených letákov k produktom.

V neposlednom rade sú vhodné aj prípravky na báze tzv. zelených potravín – BARLEY, SPIRULINA BARLEY, CHLORELLA a PROBIOSAN, ktoré sú vhodným doplnkom pre bohatý obsah minerálov, vitamínov a enzýmov.

MUDr. Július Šípoš (pozrieť profil)
Ďalšie odborné články z pera MUDr. Júliusa Šípoša nájdete tu.