Energy Top



Odborné články MUDr. Renáty Gerovej

Okrem našich poradní sú Vám k dispozícii odborné články, odkiaľ môžete čerpať mnoho informácií.
Dúfame, že v každom jednom článku nájdete pre Vás dôležitú informáciu, ktorá Vám pomôže nielen riešiť Váš prípadný problém, ale tiež rozvinúť Vaše vedomosti.


Prečo sú naše deti choré

 

Deti. Naše najdrahšie poklady. Rodičia chcú pre nich len to najlepšie. Naozaj? Ako je teda možné, že najviac ochorení je v období predškolského veku? Vtedy by predsa mali byť naše deti najzdravšie. V tomto období sú endokrinné žľazy a pečeň najvýkonnejšie a dodávajú dieťaťu vytrvalosť, nevyčerpateľnú energiu a umožňujú dokonalú prirodzenú detoxikáciu. Veď si len spomeňte: kým vy ako rodičia po celodennom dni ledva „lapáte po dychu“, vaše dieťa... Škoda reči. Práve teraz chytilo druhý dych. Nie je to náhoda. Ich kosti by mali byť pevné ako mladý dub, zuby nezničiteľné ako slonová kosť, vlasy husté, bohaté a lesklé.

Imunita, naše perpetum mobile

Ale keď sa pozriete na malé telíčko zmietajúce sa v horúčke, neutíchajúcom kašli, zasoplené, bledé... Prečo? Kde sa stala chyba? Čo všetko vplýva na porušenie rovnováhy organizmu? Aká je jeho imunita? Ozaj, imunita. Čo to je? Je to náš „bodyguard“. Ochranca, ktorý pracuje 24 hodín denne, striehne, upratuje naše sliznice. Môžeme ho prirovnať k perpetu mobile. Jeho práca je dômyselne rozdelená. Na slizniciach upratuje, a hneď začne boj s „nepriateľom“. Má aj svojho veliteľa, ktorý neustále prúdi v cievach a lymfe. Dokáže ticho a nepozorovane preniknúť do každej bunky a hľadá prišelca, ktorý by sa rád uchytil a hovel si bez práce. Taká bunka ho nachová a umožní mu vykonávať jeho aktivitu, ktorej spoločným menovateľom je heslo: Čím horšie pre hostiteľa, tým lepšie pre hosťa. A my sme veru najlepšími hostiteľmi pre mikroorganizmy z okolia. U nás majú koláče bez práce. Ako pomôcť imunite, aby neupadla do mikrospánku a rozoznala, čo má chrániť a čo ničiť?

Vnútorné a vonkajšie vplyvy

Najviac ovplyvní zdravie svojho dieťaťa matka. Placenta a pečeň plodu prebrala na seba detoxikáciu matky. Toxíny matky negatívne trápia ešte nenarodené dieťa. Ktorá mamička dobrovoľne siahne po vlastnej detoxikácii, keď sa cíti „zdravo“? Len tá, ktorá nemôže otehotnieť a netúži po hormonálnej liečbe. zdravie dieťaťa sa začína v lone matky. Ale aj ostatní príbuzní odovzdajú určitý druh genetickej informácie, ktorá sa môže a nemusí prejaviť. Je tu určitá súhra vonkajších a vnútorných životných podmienok. Pri vonkajších prosí samo životné prostredie o pomoc. Exhaláty, výpary alebo ozónová diera určite odoberú z pozitívnej energie. Môžu v takom prostredí žiť mikroorganizmy? Hľadajú si bezpečný úkryt. Nájdu ho v našom organizme. Prečo niekedy áno, inokedy nie? Čo ešte? STRAVA. Denne do seba bez rozmyslenia tlačíme 5 bielych jedov: biela múka, biele mlieko, soľ, cukor a rafinované tuky. Dokonale zanášajú naše telo a ich využiteľná hodnota je zanedbateľná. Jediný efekt je, že stratíme tak pocit hladu, ale nič viac. Múka a mlieko sú cudzie bielkoviny. Naše telo musí teda vynaložiť dosť veľké úsilie, aby ich rozložil a zničil. Konzumujeme ich niekoľkokrát denne. Ešte sú nespracované a už prichádza nové sústo. Spracovanie je nedokonalé. Výsledkom je nadmerná produkcia hlienov, ktorá obaľuje akékoľvek sliznice. Bunky pod hlienovou vrstvou trpia. Viazne cirkulácia, prívod živín je zastavený. Bunka odumiera. A práve takéto zdevastované vlastné bunky sú najlepšou pochúťkou pre mikroorgamizmy (bacily, vírusy, plesne...). Zacítia príležitosť - a už sú na hostine.

Venujme čas deťom

Nastáva BOJ. Imunita verzus bacily. Kto asi vyhrá? Tento boj prehrala imunita. Bacily majú dostatok síl, lebo odumretých buniek pribúda a náš organizmus chradne. Výsledkom je choroba. Na akékoľvek ochorenie dieťa už v útlom detstve užíva antibiotiká. Prechodne nastáva zlepšenie, ale paradoxne je naša imunita oslabená. Musí sa spamätať zo „šoku“ po liekoch. Ešte sa nestihla otočiť - a už je tu nová invázia bacilov. Oslabený organizmus nastúpil do škôlky, a ... Vnútorné životné podmienky teda tvorí strava, lieky, prekonané ochorenia. Nad tým všetkým bdie mozog. Naše vedomie a podvedomie. Sprevádza nás stres. Nevedome ho prenesieme na naše detí, aj keď sa snažíme usmievať cez slzy. Negatívne emócie ako strach, úzkosť, napätie, zlosť, závisť akoby prichádzali samé. Netreba ich hľadať. Veľmi rýchlo vzbĺkneme. Dokonale tak zúžime svoje cievy a bunky, tkanivá a orgány nedostanú potrebnú energiu. Hladujú. Opäť len podporíme bacily. Naše detí majú úžasný inštinkt a šiesty zmysel a vycítia, čo nám nedá spávať. Nepriamo ich vlastne ako rodičia ohrozujeme a vystavujeme riziku ochorenia. Ich psychika pracuje oveľa rýchlejšie, ale nedokáže posúdiť závažnosť informácie a stres u malého dieťaťa je na svete. Ak na nich nemáme čas, spoločnosť im tvorí obrazovka (počítač, televízor). Zabúdame na pohybovú aktivitu. Nenechávajme všetko na škôlku a školu. Nepotrebujeme predsa posilňovať palec od myši na počítači alebo na diaľkovom ovládači od televízora. Ak ich už vytiahneme do prírody, zadýchajú sa. Nepodceňujme správne dýchanie. Používajme hlavný dýchací sval - bránicu. Nebadane premasíruje brušné orgány a podporí prúdenie pozitívnej energie. Aj nos máme na dýchanie. V hlbokom nádychu cez nos akoby ožili mozgové bunky a pocit duševnej pohody sa dostaví. A čo ešte? Smiech, spev alebo modlitba. Zrazu pocítite radosť a šťastie. Postupne sa vyrovnáva pozitívna energia a klesá negatívna. 

Obranné línie organizmu

Dieťa ochorelo. Bežné príznaky sú nevoľnosť, horúčka (niekedy nemusí byť), zahlienenosť, vyrážka, zvracanie. Signalizujú, že v krvi je jed, pečeň nie je schopná neutralizovať toxíny a rušivá kyselina sa postupne vylučuje sliznicami a kožou. Kde zostávajú prirodzené obranné línie organizmu?

Črevo a tráviaci systém – 1. obranná línia organizmu. Priam by si zaslúžili medailu. Pevná a elastická trubica nedovolí prepustiť do cievneho systému všetko, čo sme boli schopní nahádzať do seba. Jej úctyhodná dĺžka je 9 metrov. Predstavuje akúsi chemickú rafinériu, ktorá spracováva potravu na bežiacom páse. Má určité zastávky, ktoré triedia, rozpúšťajú a ukladajú. Snaží sa využiť pre nás čo najviac potrebnej energie. Jej hlavná úloha spočíva a absorbcii energie z potravy, ktorú dômyselne plní tenké črevo. Sliznica a jej imunita, ak zistí viac škodlivých látok v potrave, urobí protiopatrenia. Je „inteligentná“ a nechce škodiť. Pocítime hnačku, lebo nastáva vyprázdnenie škodlivého obsahu, alebo naopak zápchu. Nepustí škodliviny ďalej. Zasekne sa a stojí, ale hnilobné a kvasné procesy pokračujú a organizmus má prvé príznaky ochorenia v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, striedania nálad, neschopnosti sústrediť sa... Neprikladáme im v danej chvíli veľký význam. Až dovtedy, kým sa neobjavia príznaky zo strany pľúc. Pľúca a hrubé črevo tvoria pár. Obidvaja dodávajú energiu. Pľúca zo vzduchu, črevo z potravy. Nevhodné zloženie potravy vyvolá zahlienený organizmus. Pľúca sú vstupnou bránou infekcie. Hlieny z potravy akoby pľúcne alveoly upchávali a bacily sa množia a užívajú si. My kašleme, smrkáme a nemôžeme sa zbaviť infekcie. Zapojíme potné žľazy a škodliviny vylúčime potom. Ale čo na to koža? Ekzém, vyrážka. To nás asi trápi najviac, lebo na koži vnímame viac estetickú ako obrannú funkciu.

Boj s nepriateľmi

Pečeň- 2. obranná línia organizmu. Tvorí vnútorné prostredie organizmu. Je to chemická továreň a čistiareň. Neutralizuje toxíny a snaží sa vylúčiť ich žlčou preč. Ak nevládze, žlč dokáže v tenkom čreve pôsobiť ako „kyselina“. Objavia sa bolesti bruška, koliky, nafúknutie. Pečeňové testy sú v norme,  ale my cítime určitý nepokoj organizmu.

Endokrinné žľazy – 3. obranná línia organizmu.  Čo nezneutralizuje tráviaci systém, to sa snažia vylúčiť z organizmu endokrinné žľazy. Zapojí sa štítna žľaza. My sa potíme a toxíny sa odparujú kožou. Pri svojej obrannej funkcii je najviac osídlená bacilmi. Narušená bariéra - a infekcia je na svete. Aby štítna žľaza nebola v tom sama, pridá sa nadoblička a toxíny prefiltruje cez obličku. O tom, ktorá žľaza začne boj z toxínmi, rozhodne hypofýza. Malá veľkosťou, ale veľká významom. Náš organizmus to veľmi dobre vie a chráni si ju doslova ako oko v hlave.

„Boj s nepriateľom“ sa odohráva na slizniciach. Za kvalitu zodpovedá slezina. Orgán imunity a krvotvorby. Má rada sladkú chuť. Naše deti jej ju poriadne doprajú. Ale nadbytok cukru je jed. Dostane slezinu do „mikrospánku“. Poklesne jej ostražitosť. Zabudne na sliznice v našom organizme a dopustí tak nadprodukciu hlienu. Hlien so správnym zložením tvorí súvislý priepustný povlak, v ktorom žijú lymfocyty a tvorí tak bariéru pre bacily. Nekontrolovateľná tvorba hlienu naopak vytvorí hlienové zátky, zničí prirodzenú imunitu a boj vyhrávajú mikroorganizmy.

Ako teda pomôcť vyhrať „vojnu“ nad mikrooganizmami? Postupnou cielenou detoxikáciou už v detskom veku a následne posilnením imunity. Postupne využiť silu Pentagramu. REGALEN, RENOL a VIRONAL. Dennodenné užívanie probiotík (PROBIOSAN) so zelenými potravinami (Chlorela) patrí k zdravému životnému štýlu. Pred nástupom do kolektívu zohreje a pohladí imunitu VIRONAL. Dvakrát do roka na jeseň a jar posilní slezinu a ovplyvní zároveň kvalitu slizníc - a bacily nemajú šancu. Sila kapucínky väčšej zničí infekciu už na začiatku. Ak by dieťa ochorelo, prechodne zvýšenie VIRONALu v častejších dávkach denne zrýchli obozretnosť a bojaschopnosť našich „bodyguardov“. Infekcia je preč a radosť zo života v očiach našich detí priam prekvitá. Kamaráti čakajú...

 

MUDr. Renáta Gerová

 


Črevo ako zrkadlo nášho zdravia

Prečo? Alebo ako? Nuž, jednoducho. Zatvorím oči a na chvíľu sa prenesiem k moru. Slnko, šum mora, slaný vlhký vzduch. Stojím na brehu mora. Voda obmýva moje nohy. Cítim raz prílev teplej vlny, vzápätí studenej. Teplo a chlad sa striedajú v závislosti od prúdenia morských prúdov. Vietor sa dvíha, vlny sa hojdajú. Na duši cítim pokoj a pohodu. Otvorím očí a upúta ma čistota a priezračnosť morského dna. Aká irónia. Toľko ľudí sa tu premelie a morské dno je neuveriteľné čisté. Príroda sa premyslene stará o jeho čistotu. Strieda prúdenie vzduchu, ktorý vnímam cez vlny, tie ma hojdajú a hladia po duši. Zabúdam na problémy a starosti. Uvedomujem si, že aj naše črevo je akoby morom v mojom vnútri. Chráni má a zároveň sa stará o energiu, ktorú potrebuje aj tá najvzdialenejšia bunka môjho tela. Tenké a hrubé. Sú ako „siamské“ dvojčatá. Jeden bez druhého neplnia svoju funkciu na sto percent. Navzájom sa dopĺňajú. Hlavnou úlohou tenkého čreva je vstrebávanie. Každej bunke posiela energiu. Bunka pookreje a svedomite si plní svoju funkciu. Každá z nich je súčasťou zložitej siete organizmu. Ak akákoľvek bunka vypadne, sieť sa začne trhať. Bunky hladujú, odumierajú a nové nevznikajú. Nepostrehnem to hneď. Ostatné bunky hľadajú náhradne riešenie. Vzájomne sa obchádzajú, premosťujú a dopĺňajú. Zložitá sieť je akoby „zaštopkaná“. Dokedy? Hrubé črevo sa snaží pomôcť tenkému črevu. Jeho hlavnou úlohou je oddeliť potrebnú energiu od škodlivej. Škodlivú vylúči z organizmu von. Necháme ju vo WC.

Škodlivý prestretý stôl

Nastúpi úľava. Lenže pri ochorení tenkého čreva sa „valí“ nespracovaná energia do hrubého čreva. Čo teraz? Zapojí celú svoju silu, aby z 2/3 svojej plochy poslalo do pečene a odtiaľ všetkým bunkám, ktoré na ňu čakajú. Chcú slúžiť a pracovať. Len 1/3 plochy hrubého čreva formuje stolicu. No v stolici sa časom objavia nespracované zložky potravy. Viazne premena hmoty na energiu. Bunky chradnú, sieť sa trhá. Objavia sa prvé symptómy chorôb. Do každej bunky sa dostala energia plná škodlivých látok a toxínov. Nastáva postupná otrava buniek a celého organizmu. Z mora sa stal močiar. Kvasí, hnije a množia sa plesne. Zápach sa šíri rýchlosťou svetla. Bunky sú „priotrávené“. Osamelé v boji hynú a organizmus ochorie. Diagnóza je už jasná. Čo? Chronická? Prečo? Kedy prebehla akútna forma? Žeby tie bolesti hlavy, neschopnosť sústrediť sa, striedanie nálad, nervozita, bolestí kĺbov, kostí, vyrážky na koži, nafúknuté brucho, kŕče, nepravidelná stolica...? Podvedome som sa určitým potravinám vyhýbala. Ale raz za čas neodolám. Som človek - pôžitkár. Ako odolať prestretému stolu? Doviedol ma k nemu čuch. Oči skákali z jedného jedla na druhé. Toľko farieb. Už len ochutnať. A jazyk. Škoda reči. Ochutnal z každého jedla. „Mľaskal“ a  „ochkal“. Jazyk si prišiel na svoje. Doslova sa „ukojil“. Neuvedomila som si hneď, že svoje črevo zaťažím. Nahádzala som mu nespočetné a nezlučiteľné kombinácie a vôbec ma nezaujímalo, čo bude ďalej. Bolehlav nenechal na seba dlho čakať. Chyba v stravovaní? Kdeže. V hlave to brní akoby mal mozog málo miesta. Práve teraz, keď je povinností čím ďalej, tým viac. Siaham po analgetikách. Bolehlav rýchlo ustúpil. Naivne som si myslela, že „ kríza“ pominula. Ale nie. Dostala som od svojho čreva „kopanec“ do brucha. Kŕče, nafúknutie, bolesť. Brucho ako balón. To však nie je všetko. Následne kýcham, kašlem, soplím ako slon. V hrdle cítim „hrču“. Nemôžem hltať, ani hovoriť. Tmavé kruhy pod očami a zvýraznené vrásky. Pohľad do zrkadla je pre mňa utrpením. Pozerá sa na mňa zúbožená starena. Možno obraz mojej budúcností. K tomu všetkému ma nekonečne svrbí koža a vyrážkam sa veľmi dobre darí. Jedna vedľa druhej. Nielen veľa, ale aj rôzne typy a tvary. Raz sa potím, inokedy sa trasiem od zimy. Zo zrkadla sa na mňa pozerá „kôpka nešťastia“. Príučka, ktorú som dostala od svojho čreva, prišla práve včas. V hlave mi víri množstvo myšlienok. Si chorá celá? Máš o seba strach? Nie je to „kríž“ na pleciach. Je to výzva. Výzva na zmenu.

Upratujme najprv v sebe

Najvyšší čas urobiť niečo pre seba. Zmena alebo „ zabehané koľaje“. Kvalitný a plnohodnotný život alebo živorenie plné bolestí, utrpenia a strachu. Energia, výkon, mladistvý vzhľad alebo únava, depresie a choroba. Akoby som počula jemný šepot brucha. Pozeraj sa, čo máš na tanieri. Si predsa homo sapiens. Načo máš mozog, keď zvíťazí pokušenie? Ja som pre teba „druhý mozog“. Mám rozsiahlu spleť nervových vlákien a buniek a nespočetné množstvo veľkých a malých ciev. Už sa nepamätáš, že občas si dala na moje pocity. Strach, úzkosť a napätie pred dôležitým rozhodnutím. Radosť a priam slastné pocity z vydarenej práce. „Ciťák“, že je správny čas na vážne rozhodnutie. A nezabúdaj - v bruchu sa rodí aj nový život. Nezaslúžim si trocha pochopenia z tvojej strany? Dostala si do vienka bunky. Bunky sa spojili do tkanív, tkanivá do orgánov, orgány do systémov a výsledkom si ty – človek. My, všetky bunky, sme ti oddané, chceme ti slúžiť, aby si ty mohla prežiť plnohodnotný život. Od teba očakávame správne „nadávkovanú“ energiu a čistotu. Kde je tá povestná hranica? Ak ju prekročíš, spoločníkom sa ti stáva obezita. Ak je jej málo, hladujeme. A čistota? Príbytok si poupratuješ - a svoje vnútro? Veď načo. Nevidíš špinu a prach. Je smutné, že si si to uvedomila, keď si ochorela. Tvoja túžba po živote ťa donútila zmeniť myslenie. Pod hrozbou choroby a strachu si pochopila, že si naozaj strojcom svojho šťastia. Chytila si sa „slamky“, vezieš sa a pokúšaš sa plávať. Ide to, aj keď s odretými ušami. Postupne objavuješ „Ameriku“. Nepozeraj sa do minulosti. Sú to dejiny. Ži prítomnosťou a pozeraj sa do budúcnosti. Celiakia prišla na návštevu. S úsmevom oznámila, že po celý môj ďalší život mi bude robiť spoločnosť. Stala sa ďalším členom rodiny. Surovo sa votrela do mojej priazne a začala udávať tón. Počúvať a trpieť. Nie. Dosť. Zrazila si ma na kolená, ale ja vstávam. Kráčam. Najprv pomaly a neisto. Začínam už cítiť pevnú pôdu pod nohami. Čo som zmenila? Stravu. Prirodzene bezlepkové potraviny mi ponúkla príroda. Liečba priamo z lona prírody. Ako to, že som ich predtým nevidela? Slepá a nevedomá. Už sa neuberám späť, kráčam vpred. Čo ešte k tomu? Zelené potraviny, probiotiká, beta glukány a vitamín C.

S Energy to ide ľahšie

Zelené potraviny- Chlorea , Spirullina, Barley. Priniesli do čreva lúč svetla. Pozametali a povysávali.  Po hnilobe, zápachu a plesniach už niet ani stopy. Probiotiká už nepotrebujú plynovú masku, aby prežívali. Majú vhodné prostredie. Množia sa a chránia ma. Imunita sa spamätáva zo šoku a silnie. Tráviaci systém spájaš iba s trávením a vylúčením nepotrebných potravín. O to väčším prekvapením je obrana organizmu. Nie je to len bariéra, ale neuveriteľné zmeny sa dejú aj na sliznici. Ako vieš, čo mi pomáha a čo mi škodí? Každá zložka v organizme má svoj „PIN“ kód a my, všetky zložky imunity, už vieme, čo ponechať. Sliedime, pozorujeme a zneškodníme. Od „požieračov“ na slizniciach až po tvorbu „špecifických“ protilátok. Neustále sme v pohybe - či v krvi alebo miazge. Črevná sliznica je prvá obrana. 80% imunity hovorí za všetko. Sú to základy imunity. Tak ako pri stavbe domu. Ak sú pevné, dom sa nezosúva a nebúra. Má to svoju logiku. Prečo zanedbávaš základy svojho zdravia? Práve oni ti pomôžu prekonávať „nástrahy“ života. Nad zložením potravy len mávneš rukou. Koľkokrát si mávla rukou nad porciou jedla na tanieri? Čuch, zrak a chuť ťa opäť úspešne prekabátili. Ak už zhrešíš, tak to naprav! Tvoje črevo je inteligentné. Bráni a bráni ťa. Každý prehrešok sa časom prejaví. Nielen rýchla „evakuácia“ potravy, ktorú poznáš ako zvracanie alebo hnačka. Pomaly, ale isto si takto plníš „pohár“, ktorý časom pretečie a choroba je na svete. Nestrávená potrava hnije, kvasí, zapácha a rozkladá sa. Je to biologický materiál, ktorý pripomína kompost na záhrade. Záhradný použiješ pre svoj úžitok. Ale ten v tvojom čreve... Hniloba nemá úniku, ale hľadá si svoje cestičky. Našla. Cez stenu čreva preniká do krvného obehu a odtiaľ aj do tých najvzdialenejších buniek v mojom tele, usadí sa, užíva si a bunka chradne a odumiera. Objavia sa prvé príznaky choroby... Čo môžeš urobiť pre svoje črevo? Pošleš porciu zelených potravín, ktoré fungujú ako vysávač, a potom doplň „prospešné“ bacily – probiotiká – PROBIOSAN. Najpočetnejšiu skupinu tvoria lactobacily. Vytvoria prostredie, ktoré doslova a do písmena ničí škodcov a nedovolí im rozmnožiť sa. Aj bunky imunity v čreve, ktoré sa volajú Peyerové plaky, potrebujú  svoju dávku „dopingu“. Je ich nespočetné množstvo. Aby nenastal chaos a prevrat na autoimunitu, aby nepoplietli „PIN“ kódy a neupadli do mikrospánku, lebo „tvoj dom“ zdravia sa začne rúcať. Čo ešte môžeš pre svoju 1. obrannú líniu urobiť? Pozitívne stimulovať bunky imunity (makrofágy, neutrofily, NK bunky a T-lymfocyty) a zvýšením ich funkcie. Ako? Pomocou Imunosanu. Čo to je? Unikátnu kombináciu najúčinnejších prírodných látok na podporu celkovej (nešpecifickej aj špecifickej) obranyschopnosti organizmu. Obsahuje: kozinec blanitý, lesklokôrkovka obyčajná, atraktylový koreň, všehojivec štetinatý, vtáčí zob, ďatelina lúčna, pečiarka mandľová, zelený čaj a dangšen.

 

Keď nám telo zahrá

Vyhľadávanie a odstraňovanie cudzorodých látok v tele, ako napr. baktérií, vírusov, plesní, parazitov, infekcií, sa stane pre imunitné bunky hračkou. Nenechaj ich v tomto boji osamotené. Potrebujú aj vitamín C. Nášmu organizmu ho poskytne FLAVOCEL. Vitamín C - kyselina askorbová. Netreba ju zvlášť predstavovať. Poznali ju už z čias vojenských námorných výprav. Ďaleko od domova pohroma v podobe krvácania ďasien a vypadávania zubov (skorbut), zlé hojenie rán, únava, slabosť, oslabenie a lámavosť kostí... Zistili, že telo si ju nevie vyrobiť a treba ju dodať. Ale kto bude jesť enormné množstvo ovocia a zeleniny, keď potrebuje ukojiť všetky zmysly? Naložili na lode sudy s nevykvaseným vínom - a po skorbute ani stopy. Spokojný bol nielen kapitán, ale aj námorníci. Navyše, ani ich výkonnosť nebola na zahodenie. Prečo? Ako antioxidant je súčasťou mnohých metabolických reakcií. Nevidíme, ale cítime, že náš organizmus sa lepšie bráni a regeneruje. 

Cítim, ako aj tá najvzdialenejšia bunka pocítila prílev energie a čistoty. Organizmus akoby ladil nástroje a o chvíľu sa spustí koncert. Má predsa dvoch dirigentov. Mozog a brucho. Našli spoločnú reč. A pohľad v zrkadle? Úžas. Neuveriteľná zmena. Mám dôvod na úsmev. Nehrbím sa. Oči žiaria, kruhy nevidno - a vrásky? Boli tam vôbec? Stali sa súčasťou minulosti. Sila, kde si sa zrazu vzala? Uvedomila som si, že sa potrebujem starať nielen o vonkajší vzhľad, ale predovšetkým o svoje vnútro. Orchester sa naladil, koncert sa začal a celý organizmus rozkvitol do krásy. Púčik ruže sa rozvinul do krásnej ruže.

 

                                                                                              MUDr. Renáta Gerová