MENU
Menu
Košík 0 Hľadať

Je užívanie antibiotík vždy opodstatnené?

 
Stručná a jasná odpoveď by znela: NIE JE!
Pretože antibiotiká (až na ojedinelé výnimky) účinkujú predovšetkým na baktérie, ale nie sú účinné pri vírusoch, plesniach či parazitoch. Preto nie sú vhodné na liečbu bežných viróz a prechladnutia (hoci aj tu platia niektoré výnimky). Indikáciou antibiotík sú teda bakteriálne infekcie, resp. choroby spôsobené patogénnymi baktériami. Túto skutočnosť treba mať pri ich predpisovaní na zreteli.
Antibiotiká predstavujú veľmi rôznorodú skupinu antibakteriálnych látok čo do pôvodu, chemického zloženia, mechanizmu účinku, spektra pôsimunitní systém, virózy, plíce, tlusté střevoobenia, spôsobu podávania, a pod. Ich spoločným menovateľom však je, že pôsobia proti baktériám, ktoré buď likvidujú (baktericídne antibiotiká) alebo spomaľujú ich rast, t.j. množenie (bakteriostatické antibiotiká).
 
Antibiotiká určite majú svoje pevné a opodstatnené miesto v armamentáriu protiinfekčných, alebo presnejšie antibakteriálnych liečiv. Veď od čias, keď Alexander Fleming v roku 1928 objavil prvé antibiotikum, penicilín, ktorý sa do klinickej praxe zaviedol v roku 1940, zachránili antibiotiká už milióny ľudských životov po celom svete.
Preto ak ide o bakteriálnu infekciu, t.j. spôsobenú patogénnou baktériou, a sú prítomné klinické príznaky infekčnej choroby, je podanie antibiotika indikované. Z celkových príznakov infekčného ochorenia to býva najčastejšie zvýšená teplota, resp. horúčka, zápal, znížená výkonnosť organizmu, slabosť, potenie, atď. Z príznakov lokálnych, t.j. súvisiacich s postihnutým miestom, resp. orgánovým systémom, to pálenie na hrudníku, uvoľnenie dutínmôže byť napr. pri zápale pľúc a pohrudnice kašeľ, bolesti hrudníka, sťažené dýchanie. Pri zápale močových ciest zasa časté bolestivé močenie s pocitom rezania, pálenia (dyzúria), pri zápale vaječníkov, vajcovodov, či maternice sú bolesti v oblasti podbruška, kŕče alebo patologický výtok z pošvy.
 
Dnes poznáme nespočetné množstvo druhov, typov a variácií antibiotík, a len ich vymenovanie by zabralo veľmi veľa času. Pritom sa neustále vyvíjajú nové druhy, pretože aj patogénne baktérie sa dokážu veľmi rýchlo meniť a odolávať účinkom antibiotík – vzniká tzv. rezistencia baktérií na antibiotiká. Zjednodušene povedané, určité antibiotikum prestáva po čase „zaberať“ na istú baktériu a treba voliť iné, účinnejšie. Preto je veľmi dôležité indikovať antibiotiká správne, teda predpisovať ich cielene, t.j. podľa citlivosti na konkrétnu infekciu, baktériu. V praxi to však nie je vždy možné, keď v prípade akútneho bakteriálneho ochorenia treba antibiotikum podať čím skôr. V takom prípade sa zvolí druh antibiotika podľa klinického obrazu ochorenia a predpokladaného pôvodcu – baktérie. Napríklad  na angínu (bakteriálny zápal mandlí – tonzilitída) použijeme silný antibakteriální, antivirotický a protiplísňový výtažekantibiotikum penicilínového radu, pretože pôvodcom je v drvivej väčšine prípadov streptokok, o ktorom vieme, že je stále veľmi dobre citlivý na bežné antibiotiká. V prípade známej alergie postihnutého na penicilínové antibiotiká volíme najčastejšie cefalosporíny alebo erytromycín. Určite nepôjdeme na bežnú angínu širokospektrálnymi, alebo dokonca tzv. vzácnymi antibiotikami, čiže nepoužijeme „ťažký kaliber – kanón na zajace“.
Odporúča sa a je správne, žiaľ v praxi sa to nie vždy realizuje, že súčasne s nasadením antibiotika sa odoberie biologický materiál – pri uvedenom príklade angíny je to výter z tonzíl. Ten sa odosiela do mikrobiologického laboratória na presné stanovenie pôvodcu ochorenia – patogénnej baktérie, a súčasné zistenie jej citlivosti, resp. rezistencie na rôzne antibiotiká. Ak sa citlivosť (spravidla do 3-4 dní) potvrdí, pokračuje sa v podávaní pôvodného antibiotika. Pokiaľ citlivosť na dané antibiotikum nie je potvrdená a klinický obraz choroby pretrváva (celkové príznaky, horúčka, zápal mandlí), antibiotikum sa vymení za také, na ktoré je daná baktéria citlivá.
V praxi sa často neúčelne a zbytočne predpisujú antibiotiká na vírusové infekcie, bežné prechladnutia, napr. nádchu (rinitídu), chrípku (influenzu) a podobne. Nie je to však správne, pretože takto potom ľahšie a skôr vzniká rezistencia na antibiotiká. Pri bežných virózach a prechladnutiach väčšinou postačia lieky proti bolesti, horúčke, kašľu (t.j. analgetiká, antipyretiká, expektoranciá), ďalej vitamíny (C, prípadne B). Pomôžu tiež prírodné doplnky ako VIRONAL, FLAVOCEL, DRAGS IMUN, lokálne DROSERIN. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín a pokojový režim, chorobu treba vedieť „vyležať“. Iba v prípadoch, keď ťažkosti, horúčka a celkový zhoršený stav pretrvávajú viac ako 3-4 dni, pridávajú sa antibiotiká na zabránenie tzv. sekundárnej bakteriálnej infekcii, ktorá môže „nasadnúť“ na virózu, t.j. na vírusmi napadnuté a zdevastované sliznice dýchacích ciest. Opodstatnené je podať antibiotiká aj vtedy, keď je organizmus oslabený nejakým chronickým ochorením, či už kardiovaskulárnym, onkologickým, pľúcnym či prieduškovým: napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, astma, a podobne. Je potrebné podať ich aj v prípade prechladnutia s ťažším priebehom u ľudí starších a s oslabenou imunitou, ako aj u pacientov užívajúcich chronickú imunosupresívnu (imunitu potláčajúcu) liečbu. 
Dôležitú úlohu v prevencii akýchkoľvek infekcií, a tým aj nadmerného, resp. častého užívania antibiotík, hrá podpora imunity a jej prirodzené zvyšovanie.
Dobrá imunita sa dá dosiahnuť otužovaním, športovaním, primeraným pohybom a pobytom na čerstvom vzduchu, dodržiavaním zásad osobnej hygieny, ale aj pobytom v kvalitnom, čistom životnom prostredí.
Potrebná je pravidelnosť v životospráve, zdravé stravovanie s dostatkom zeleniny, ovocia, vlákniny, vitamínov v prírodnej forme, ako aj vyvarovanie sa všetkých škodlivín, predovšetkým fajčenia a návykových látok.

Z prírodných produktov Energy sú v tomto smere správnou voľbou viaceré prípravky:

VIRONAL, FLAVOCEL, Grepofit sprej aj kapsuly, DRAGS IMUN, DROSERIN, čaj Lapacho. Tiež zelené produkty – BARLEY, Spirulina Barley a Chlorella, ako aj kombinovaný prípravok PROBIOSAN, ktorý vďaka probiotickým kultúram tzv. dobrých baktérií pomáha naprávať škody vzniknuté na črevnej mikroflóre, spôsobené niektorými širokospektrálnymi antibiotikami, resp. im pomáha predchádzať pri včasnom alebo súčasnom užívaní. 


 
MUDr. Július Šípoš
Prečítajte si aj ďalšie odborné članky MUDr. Júliusa Šípoša

Zdieľajte nás na sociálnych médiách

Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina otvorených ľudí môže zmeniť svet. V skutočnosti je to to jediné, čo ho naozaj mení.