Latinské rodové meno vachty trojlistej, Menyanthes trifoliata, je odvodené z gréckeho menýein – odhaliť sa a anthos – kvet. Nádherné kvety tejto rastlinky sú naozaj neprehliadnuteľné. Až do stredoveku sa pokladala za jedovatú, záznamy o využití vachty proti horúčkam a zimnici, nechutenstve a na liečbu vtedy rozšírenej paradentózy pochádzajú už zo 17. storočia. U nás ju bylinkárky - kvôli chuti a listom, ktoré tvarom pripomínajú ďatelinové trojlístky - nazývali horká ďatelina, trojlistník či trojan vodný.
Jedinečná a ohrozená
Vachta vyhľadáva svetlé miesta s mokrou a mierne kyslou pôdou – rašelinové lúky, okolie prameňov, brehy tôní a rybníkov, močiare a mokrade. Rozšírila sa v miernom a subarktickom páse severnej pologule – v severnej Európe, na Sibíri, v Kanade a Japonsku, najmä v chladnejších, podhorských oblastiach, až do výšky 1 200 m. n. m. Na horách a vrchovinách ju občas nájdeme aj u nás. Bohužiaľ, čím ďalej, tým menej – meliorácie, odvodňovanie a ťažba rašeliny jej zaberajú prirodzené miesta výskytu. Preto je vachta na zozname ohrozených druhov, chránená zákonom. Trhať sa nesmie!
PÔVAB v bahne
V herbári sa zaraďuje do čeľade vachtovité – Menyanthaceae, kde je jediným druhom. Vývojovo je vachta veľmi stará, preto sa na rôznych kontinentoch odlišuje len málo: napríklad vachty v Severnej Amerike majú trochu menšie kvety než v Tibete.
Vachta trojlistá je trváca, 15 až 30 cm vysoká bylinka. Priamo z dlhého plazivého podzemku vyrastá silná, plná kvitnúca stonka a listy. Tie majú až 25 cm dlhé stvoly, pošvu a výraznú, trojdielnu stopku (druhové meno). V máji a júni kvitne na vrchole stonky strapec s 10–20 pôvabnými bielymi kvietkami na stopkách. Sú obojpohlavné, päťpočetné koruny majú lístky s dlhými a hustými chĺpkami. Po oplodnení vznikajú elipsovité tobolky so semienkami odolnými proti vode a tráveniu živočíchov.
Vachta na chuť do života
V liečiteľstve sa využívajú listy vachty. V čase kvitnutia sa opatrne strihajú (trhaním by sa uvoľnila celá rastlina) a v jednej vrstve rýchlo sušia (u nás nie!). Výťažok obsahuje flavonoidy, saponíny, triesloviny, rutín, organické kyseliny, vitamín C a jód. V priebehu sušenia sa vytvára aj hlavná účinná zložka – voňavý, ale horký meniantol. Súčasné výskumy potvrdzujú stredovekú skúsenosť – horká ďatelina naozaj výrazne vylepšuje trávenie v mnohých smeroch – podporuje a reguluje sekréciu žalúdočných štiav, zlepšuje črevnú peristaltiku, pôsobí proti nadúvaní a zápche, zlepšuje chuť do jedla. Reguluje tvorbu žlče a pomáha aj pri chorobách pečene a žlčníka, zlepšuje tvorbu krvi. Vachta sa preto osvedčila aj ako skvelá podpora pri liečbe rakoviny. Celkovo posilní organizmus a dodá chuť do jedla a života.
Užíva sa ako prášok alebo čaj (v zmesi s valeriánou a mätou upokojuje napäté nervy a migrénu). Pri liečbe reumatizmu, dny a zápalu trojklaného alebo lícneho nervu je overená liehová tinktúra z vachty. V prírode si vachtu nazbierať nesmieme, dostať ju však buď už “čistú”, alebo v rôznych prípravkoch (kedysi aj v likéroch) na podporu trávenia. Kvôli miernemu obsahu alkaloidov nie je vachta vhodná pre tehotné a dojčiace ženy a nemala by sa užívať dlhodobo. V bezpečnom množstve ju nájdeme v Korolene od Energy. Jej účinky sú preverené storočiami aj vo veterinárnom “liečiteľstve”. Táto zaujímavá bylinka tak pomôže s plynatosťou aj vašej zveri. A žene navyše uľaví od migrény. Aby ste z prázdnin písali len “veselé pozdravy”!
Mgr. Vladimír Vonásek
xSys-5927x
Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina otvorených ľudí môže zmeniť svet. V skutočnosti je to to jediné, čo ho naozaj mení.