Je užívanie antibiotík vždy opodstatnené?
Stručná a jasná odpoveď by znela: NIE JE!Pretože
antibiotiká (až na ojedinelé výnimky) účinkujú predovšetkým na
baktérie, ale nie sú účinné pri vírusoch, plesniach či parazitoch. Preto
nie sú vhodné na liečbu bežných viróz a prechladnutia (hoci aj tu
platia niektoré výnimky). Indikáciou antibiotík sú teda bakteriálne
infekcie, resp. choroby spôsobené patogénnymi baktériami. Túto
skutočnosť treba mať pri ich predpisovaní na zreteli.
Antibiotiká
predstavujú veľmi rôznorodú skupinu antibakteriálnych látok čo do
pôvodu, chemického zloženia, mechanizmu účinku, spektra pôs
obenia,
spôsobu podávania, a pod. Ich spoločným menovateľom však je, že pôsobia
proti baktériám, ktoré buď likvidujú (baktericídne antibiotiká) alebo
spomaľujú ich rast, t.j. množenie (bakteriostatické antibiotiká). Antibiotiká
určite majú svoje pevné a opodstatnené miesto v armamentáriu
protiinfekčných, alebo presnejšie antibakteriálnych liečiv. Veď od čias,
keď Alexander Fleming v roku 1928 objavil prvé antibiotikum, penicilín,
ktorý sa do klinickej praxe zaviedol v roku 1940, zachránili
antibiotiká už milióny ľudských životov po celom svete.
Preto ak ide
o bakteriálnu infekciu, t.j. spôsobenú patogénnou baktériou, a sú
prítomné klinické príznaky infekčnej choroby, je podanie antibiotika
indikované. Z celkových príznakov infekčného ochorenia to býva
najčastejšie zvýšená teplota, resp. horúčka, zápal, znížená výkonnosť
organizmu, slabosť, potenie, atď. Z príznakov lokálnych, t.j.
súvisiacich s postihnutým miestom, resp. orgánovým systémom, to

môže byť
napr. pri zápale pľúc a pohrudnice kašeľ, bolesti hrudníka, sťažené
dýchanie. Pri zápale močových ciest zasa časté bolestivé močenie
s pocitom rezania, pálenia (dyzúria), pri zápale vaječníkov, vajcovodov,
či maternice sú bolesti v oblasti podbruška, kŕče alebo patologický
výtok z pošvy.
Dnes poznáme nespočetné množstvo druhov, typov
a variácií antibiotík, a len ich vymenovanie by zabralo veľmi veľa času.
Pritom sa neustále vyvíjajú nové druhy, pretože aj patogénne baktérie
sa dokážu veľmi rýchlo meniť a odolávať účinkom antibiotík – vzniká tzv.
rezistencia baktérií na antibiotiká. Zjednodušene povedané, určité
antibiotikum prestáva po čase „zaberať“ na istú baktériu a treba voliť
iné, účinnejšie. Preto je veľmi dôležité indikovať antibiotiká správne,
teda predpisovať ich cielene, t.j. podľa citlivosti na konkrétnu
infekciu, baktériu. V praxi to však nie je vždy možné, keď v prípade
akútneho bakteriálneho ochorenia treba antibiotikum podať čím skôr.
V takom prípade sa zvolí druh antibiotika podľa klinického obrazu
ochorenia a predpokladaného pôvodcu – baktérie. Napríklad na angínu
(bakteriálny zápal mandlí – tonzilitída) použijeme

antibiotikum
penicilínového radu, pretože pôvodcom je v drvivej väčšine prípadov
streptokok, o ktorom vieme, že je stále veľmi dobre citlivý na bežné
antibiotiká. V prípade známej alergie postihnutého na penicilínové
antibiotiká volíme najčastejšie cefalosporíny alebo erytromycín. Určite
nepôjdeme na bežnú angínu širokospektrálnymi, alebo dokonca tzv.
vzácnymi antibiotikami, čiže nepoužijeme „ťažký kaliber – kanón na
zajace“.
Odporúča sa a je správne, žiaľ v praxi sa to nie vždy
realizuje, že súčasne s nasadením antibiotika sa odoberie biologický
materiál – pri uvedenom príklade angíny je to výter z tonzíl. Ten sa
odosiela do mikrobiologického laboratória na presné stanovenie pôvodcu
ochorenia – patogénnej baktérie, a súčasné zistenie jej citlivosti,
resp. rezistencie na rôzne antibiotiká. Ak sa citlivosť (spravidla do
3-4 dní) potvrdí, pokračuje sa v podávaní pôvodného antibiotika. Pokiaľ
citlivosť na dané antibiotikum nie je potvrdená a klinický obraz choroby
pretrváva (celkové príznaky, horúčka, zápal mandlí),

antibiotikum sa
vymení za také, na ktoré je daná baktéria citlivá.
V praxi sa často
neúčelne a zbytočne predpisujú antibiotiká na vírusové infekcie, bežné
prechladnutia, napr. nádchu (rinitídu), chrípku (influenzu) a podobne.
Nie je to však správne, pretože takto potom ľahšie a skôr vzniká
rezistencia na antibiotiká. Pri bežných virózach a prechladnutiach
väčšinou postačia lieky proti bolesti, horúčke, kašľu (t.j. analgetiká,
antipyretiká, expektoranciá), ďalej vitamíny (C, prípadne B). Pomôžu
tiež prírodné doplnky ako
VIRONAL,
FLAVOCEL,
DRAGS IMUN, lokálne
DROSERIN.
Dôležitý je zvýšený príjem tekutín a pokojový režim, chorobu treba
vedieť „vyležať“. Iba v prípadoch, keď ťažkosti, horúčka a celkový
zhoršený stav pretrvávajú viac ako 3-4 dni, pridávajú sa antibiotiká na
zabránenie tzv. sekundárnej bakteriálnej infekcii, ktorá môže „nasadnúť“
na virózu, t.j. na vírusmi napadnuté a zdevastované sliznice dýchacích
ciest. Opodstatnené je podať antibiotiká aj vtedy, keď je organizmus
oslabený nejakým chronickým ochorením, či už kardiovaskulárnym,

onkologickým, pľúcnym či prieduškovým: napríklad chronická obštrukčná
choroba pľúc, astma, a podobne. Je potrebné podať ich aj v prípade
prechladnutia s ťažším priebehom u ľudí starších a s oslabenou imunitou,
ako aj u pacientov užívajúcich chronickú imunosupresívnu (imunitu
potláčajúcu) liečbu.
Dôležitú úlohu v prevencii akýchkoľvek
infekcií, a tým aj nadmerného, resp. častého užívania antibiotík, hrá
podpora imunity a jej prirodzené zvyšovanie.Dobrá imunita sa dá
dosiahnuť otužovaním, športovaním, primeraným pohybom a pobytom na
čerstvom vzduchu, dodržiavaním zásad osobnej hygieny, ale aj pobytom
v kvalitnom, čistom životnom prostredí.
Potrebná je pravidelnosť
v životospráve, zdravé stravovanie s dostatkom zeleniny, ovocia,
vlákniny, vitamínov v prírodnej forme, ako aj vyvarovanie sa všetkých
škodlivín, predovšetkým fajčenia a návykových látok.
Z prírodných produktov Energy sú v tomto smere správnou voľbou viaceré prípravky:VIRONAL, FLAVOCEL, Grepofit sprej aj kapsuly, DRAGS IMUN, DROSERIN, čaj Lapacho. Tiež zelené produkty – BARLEY, Spirulina Barley a Chlorella, ako aj kombinovaný prípravok PROBIOSAN,
ktorý vďaka probiotickým kultúram tzv. dobrých baktérií pomáha naprávať
škody vzniknuté na črevnej mikroflóre, spôsobené niektorými
širokospektrálnymi antibiotikami, resp. im pomáha predchádzať pri
včasnom alebo súčasnom užívaní.
MUDr. Július ŠípošPrečítajte si aj ďalšie odborné članky MUDr. Júliusa Šípoša